Chutí mi žiť jednoducho, chutí mi zjednodušovať čo a kde sa dá. Ostáva mi energia a čas na podstatné veci a veci, ktoré robia môj život krajším. Aj o tom je minimalizmus – minimalizmus ako životný štýl. Ak chcete, môžete to volať dobrovoľná skromnosť alebo si dať vlastné pomenovanie podľa svojej chuti.
S minimom peňazí sa dajú robiť maximálne prínosné veci. Nie iba pre seba ale aj pre iných. Kto neskúsil, nepochopí. Počúvam stále dookola: budem robiť niečo dobré pre iných, keď budem mať dostatok peňazí… Ak vyhrám v lotérii Jackpot, prispejem na dobré veci… Aj by som niečo pre niekoho urobil, ale mám málo peňazí a ešte menej času… Samé výhovorky, najlepšie veci na svete sú a budú zadarmo.
Mám všetko, čo potrebujem, ba ešte viac, ako potrebujem. A ja toho potrebujem málo (našťastie). Málo hmotných vecí a barličiek, aby som žil šťastne. Naopak potrebujem veľa nemateriálnych „vecí“, aby som cítil skutočnú hodnotu života…
A tak mi v hlave skrsol nápad: nájsť ešte zopár minimalistov, ľudí dobrovoľne skromných a tvoriť spoločne niečo pre seba aj iných. Niečo, čo bude podporovať dve najdôležitejšie veci, pre ktoré sme na svete: múdrosť a lásku (v zmysle súcitu). Čo napríklad? Pešia chôdza je neskutočne zaujímavý spôsob prepravy. Za pár dní sa dá prejsť naprieč celým Slovenskom, vidieť a zažiť neskutočné veci. A nič k tomu nepotrebujete, jesť a piť budete aj tak, telo chodí za stravu. Alebo prejsť v peknom počasí a bez zbytočných vecí a batohov cez Vysoké Tatry. Alebo… Stovky zážitkov a príležitostí zažiť niečo neobyčajné, nezabudnuteľné. Čo vy na to? 🙂
Prichádzame na svet s holým zadkom a s prázdnymi pestičkami. Odchádzame na vlas rovnako. To medzitým je dôležité naplniť čo najkrajšie a najlepšie, pretože nič z hmotných vecí si aj tak neodnesieme, maximálne tak pomáhame plniť smetiská nevkusnými čínskymi vecami, aby sa naše deti mali kde prehrabávať namiesto naháňania motýľov na lúke…